Dánska farma znečisťuje najväčší rezervoár spodných vôd na Slovensku technológiami, ktorých podobné použitie je v Maďarsku zakázané, no slovenské úrady to tolerujú.
Dánska výkrmňa ošípaných DAN Farma pôsobiaca v obci Veľké Kosihy v okrese Komárno ročne spotrebuje desiatky miliónov litrov vody, z nich sa veľké percento zmení na močovinu, premení na močovinu, ktorá sa dostáva do spodných vôd Žitného ostrova, ktorý je najväčším rezervoárom spodných vôd na Slovensku. Kvôli tomu majú obce v okolí výkrme veľký problém s využívaním nielen spodných vôd, ale už aj z vôd z klasických studní a z verejného vodovodu. V piatok to na proteste farmárov uviedol Patrik Magdoško z Iniciatívy poľnohospodárov. Podľa jeho slov je zarážajúce, že pokiaľ susedné Maďarsko podobné použitie takejto technológie zakazuje, slovenské úrady jej dali povolenie s tým vedomím, že budú znečisťovať životné prostredie.
Farmár František Oravec z Iniciatívy poľnohospodárov v tejto súvislosti tvrdí, že dánska farma chová ošípané bez steliva, slamy iba mokrým procesom, čo spôsobuje únik močoviny. Pokiaľ by používala podstielku a slamu, jej chov by nebol tak škodlivý pre životné prostredie.
Farmár z juhu Slovenska Róbert Pikáli vyzval slovenské inštitúcie aby kontrolovali zahraničných farmárov aspoň tak ako slovenských. Upozornil tiež na problém, ktorý farmárov z juhu Slovenska sužuje rovnako ako ich kolegov z iných častí krajiny. Nevedia sa dostať k pôde nakoľko je rozdrobená a veľké agrofirmy im ju nechcú vydávať do náhradného užívania. Kým napríklad na východe Slovenska sú to podnikatelia napojení na vládnu moc, prípadne slovenskí oligarchovia, na juhu Slovenska ide aj o dánske spoločnosti. Farmári majú podozrenie, že aj v ich prípade nad nimi drží ochrannú ruku súčasná vládna moc. Je niekoľko živých právnych sporov, keď malí farmári z juhu Slovenska sú nútení sa súdiť s Dánmi. P. Magdoško v tejto súvislosti spomína, že jedným z poradcov dánskej firmy je podľa nepotvrdených zdrojov údajne manžel ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej.
„Štátna mašinéria už desaťročia likviduje malých farmárov na Slovensku. Podporuje podobne veľké firmy ako tu na juhu Slovenska na úkor malých a stredných farmárov,“ dodal farmár zo severovýchodu Slovenska Anton Vdovjak, zástupca Rady Iniciatívy poľnohospodárov.
„Neochota vlády sceľovať pozemky spôsobuje, že pôda, naša dedovizeň nemá hodnotu. Keby bola scelená nadobudla by podobnú hodnotu ako pôda v Rakúsku a Nemecku a už by sa k nej nedokázali ľahko dostávať veľké firmy, ktoré na úkor malých farmárov profitujú z rozdrobeného vlastníctva pozemkov,“ dodal F. Oravec.
